Poruchy imunity, hoci sú častou príčinou práceneschopnosti, niesú častou príčinou vzniku invalidity.
Je to dané tým, že pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného iba v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu “ťažkým“ spôsobom obmedzená, “podstatné“ zníženie celkovej výkonnosti organizmu nestačí – je ohodnotené na 20 – 30 %.
Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu by mohol byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30% a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10%.